1. 1. Prostata - všeobecne
  2. 2. Choroby prostaty
  3. 3. Karcinóm prostaty

1. PROSTATA - VŠEOBECNE (Čo je prostata, jej lokalizácia, stavba, funkcia)



Prostata čiže predstojná žľaza je malá žľaza veľkosti vlašského orecha a hmotnosťou približne 20 g. Je súčasťou mužského pohlavného ústrojenstva. V tele je umiestnená v malej panvy medzi hrdlom močového mechúra a močovým zvieračom a ako prstenec obklopuje močovú trubicu. Zozadu sa do nej napájajú semenovody a semenné vačky. Na zadnej strane prostata tesne susedí s konečníkom, toho sa využíva pri jej vyšetrovaní, ktoré sa vykonáva pohmatom cez konečník.

Prostata je tvorená piatimi lalokmi - pravým, ľavým, predným, zadným a stredným. V priebehu života zrastajú a v dospelosti splynú. Časť, ktorá sa dotýka močového mechúra, sa nazýva baza a časť, ktorá nalieha na zvierač, sa nazýva apex. Prostata sa delia podľa McNeala na tri časti: bližšie k močovému mechúru sa nachádza centrálna zóna - je to časť prostaty, ktorá sa nachádza okolo ejakulačných vývodov, epitel jej žliazok pochádza z urogenitálneho sínusu i z Wolffova vývodu a tvoria 25 % objemu prostaty a vzniká v nej asi štvrtina všetkých karcinómov prostaty; na okraji - periférii je periférna zóna - zahŕňa tú časť prostaty, ktorá obklopuje distálnu časť močovej trubice, epitel žliazok pochádza z urogenitálneho sínusu, periférna zóna je najväčší (asi 65 % predstojnej žľazy), vzniká tu najväčšie percento karcinómov prostaty; medzi oboma zónami je tzv. prechodná zóna - je to najmenšia časť prostaty (tvorí len 5 %) a obklopuje proximálnu časť močovej trubice. Prostata je tvorená niekoľkými desiatkami drobných žliazok, ktoré ústia spolu s semenovodom a semenným vačky do močovej trubice v jej prostatickej časti. Medzi žliazkami je priestor (stróma), ktorý je vyplnený väzivom a hladkou svalovinou, ktorá sa podieľa na ich vyprázdňovanie. V blízkosti prostaty sa nachádzajú nervy a cievy, ktoré ovplyvňujú erekciu penisu. Prostata je obklopená väzivovým puzdrom.

Úlohou prostaty je tvorba prostatickej tekutiny, ktorá je súčasť ejakulátu, kde vyživuje spermie a podporuje ich transport. Prostatická tekutina tvorí približne 15-30 % objemu ejakulátu. Tekutina je bezfarebná, s kyslým pH (pH 6,4), obsahuje zinok, kyselinu citrónovú, prostaglandíny, polyamíny - spermin a spermidin, imunoglobulíny, kyslú fosfatázu a proteázy, PSA - prostatický špecifický antigén. Zinok ovplyvňuje metabolizmus testosterónu v prostate, mimo to sa v komplexe prikladá na bunkovú membránu spermií. Kyselina citrónová vo forme citrátu má funkciu pufra, prostaglandíny stimulujú svalovinu maternice a prispievajú tým k transportu spermií, spermin ovplyvňuje pohyblivosť spermií a ich schopnosť oplodniť vajíčko, proteázy a PSA spôsobujú rednutie ejakulátu. K svojmu rastu a správnej funkcii potrebuje prostata mužské pohlavné hormóny - androgény, hlavne testosterón. 90 % androgénov v mužskom organizme je testosterón, ktorý sa tvorí v Leydigových bunkách semenníkov, v 10 % sú zastúpené dehydroepiandrosterón a androstendiónu, ktoré vznikajú v nadobličkách. 98 % testosterónu je viazaných na bielkoviny krvnej plazmy (globulín viažuci pohlavné hormóny - SHBG). Enzým 5-alfa reduktáza premieňa testosterón na dihydrotestosterón, ktorý sa viaže v cytoplazme na špecifický androgénny receptor. Takto vzniknutý androgén-receptorový komplex je v jadre bunky naviazaný na špecifické miesta molekuly DNA. Po transkripcii androgéndependentných génov dochádza k tvorbe špecifických bielkovín, ktoré pôsobia na stróma aj na žľazovej bunky a udržujú prostatu v činnosti. PSA je jedinečný indikátor aktivity prostatickej žľazy a môže sa dostávať do krvi a moču. Za normálnych okolností je v krvi a moči v minimálnom množstve, v prípade karcinómu prostaty hladina PSA v krvi a moči rapídne narastá.

Semenný vačok je párová prídavná žľaza mužského pohlavného systému, ktorá svojim sekrétom zabezpečuje najväčšiu časť objemu ejakulátu. Sekrét obsahuje fruktózu, prostaglandíny a rad bielkovín. Sekrécie je závislá na testosterónu.














    Umiestnenie prostaty:
  1. prostata
  2. močová trubica
  3. semenník
  4. semenný váčok
  5. konečník
  6. lymfatické uzliny
  7. (zdroj obrázku – wikipedie)

2. CHOROBY PROSTATY


Prostata je žľaza, ktorá hoci malá veľkostí spôsobuje svojim majiteľom celý rad problémov. Medzi najčastejšie ochorenia prostaty patrí zápal prostaty, zväčšenie prostaty a karcinóm prostaty (KP). Problémy s prostatou sa veľmi často prejavujú ako ťažkosti pri močení. U novorodenca má prostata veľkosť hrášku a váži 4 gramy. V puberte dochádza vplyvom androgénov k jej ďalšiemu rastu. U dospelého muža dorastie prostata do približnej veľkosti gaštanu a hmotnosti cca 20-40 gramov. Po päťdesiatom roku života sa prostata začne znovu zväčšovať a de facto rastie do konca mužovho života.

A. Zápal prostaty


Akutný – akútna prostatitída (AP) býva najčastejšie spôsobená bakteriálnymi infekciami močových ciest. Hlavnými patogény AP sú baktérie rodu Chlamydia a Trichomonas vaginalis. AP môže tiež byť abakteriální. Medzi prejavy patrí najmä vysoká horúčka, zimnica, bolesti svalov a kĺbov, bolesť hlboko v podbrušku, bolesť v hrádzi tesne za mieškom, nutkanie na močenie, bolesť pri močení a stolici. Komplikáciou môže byť vznik abscesu. AP sa lieči klasicky antibiotikami.

Chronický – chronická prostatitída je charakterizovaná opakovanými infekciami močových ciest, nedoliečeným akútnym zápalom alebo nedoliečenou pohlavnou chorobou. Môže byť tiež spôsobená stagnáciou sekrécie prostatickej tekutiny v niektorých častiach prostaty alebo spätným tokom moču. Prejavy chronického zápalu prostaty sú tupá bolesť v hrádzi, bolesť pri sedení, výtok z močovej trubice, bolesti pri začatí močení alebo častejšie nutkanie na močenie, bolesti v chrbte, poruchy v sexuálnej oblasti. Komplikáciou býva rozšírenie infekcie na semenníky a nadsemenníky. Lieči sa antibiotikami.

Zväčšenia prostaty (hyperplázia, benígna hyperplázia prostaty, BPH)


B. Benígna hyperplázia prostaty (nezhubné zväčšenie prostaty) je jedným z najčastejších ochorenia mužov v strednom a vyššom veku. Približne tretina mužov vo veku nad 50 rokov má niektoré prejavy spojené so zväčšením prostaty, nad 60 rokov je to viac ako polovica mužov a nad 70 rokov je postihnutých 90 % mužov. Vývoj, zväčšenie a následná benígna hyperplázia prostaty sú závislé na premene testosterónu, mužského pohlavného hormónu, na dihydrotestosterón vo vnútri prostaty. Výnimkou sú muži kastrovaní pred pubertou (eunuchovia) a muži s vrodenou poruchou premeny testosterónu. Obidva prípady sú v populácii extrémne zriedkavé. Vplyvom testosterónu dochádza k zväčšovaniu v oblasti žláznatých buniek okolo močovej trubice, postupne sa tu zmnožujú tiež svalové a väzivové vlákna. Celá oblasť sa môže až mnohonásobne zväčšiť. Prostata sa môže zväčšiť aj viac ako desaťnásobne. Veľkosť prostaty však nekoreluje s ťažkosťami a veľká prostata môže byť úplne asymptomatická a naopak. Zväčšená prostata v dôsledku benígnej hyperplázie sa prejavuje predovšetkým poruchami močenia - hovoríme o symptómoch dolných močových ciest na podklade benígnej hyperplázie prostaty (LUTS / BPH, LUTS - Lower Urinary Tract Symptoms).

Prejavy BPH sú spôsobené nezhubným zväčšovaním prostatického tkaniva a jej tlakom na močovú trubicu. Toto vedie k typickým prejavom, čo sú zmeny v plynulosti odtoku moču z močového mechúra. Objavuje sa potreba častého močenia, nočného močenia, ťažkého prerušovaného močenia, zoslabenie prúdu moču a nutnosť pri močení tlačiť. Prostata svojím zväčšovaním spomaľuje prietok moču močovými cestami. Vymočenie nemusí byť úplné a v močovom mechúre zostáva tzv. zvyšková moč. Následkom neúplného vymočení sa močový mechúr skôr naplní a znovu sa objavuje nutkanie na močenie. Spomalením prietoku dochádza k zoslabeniu prúdu, predĺženie doby močenie a zvyšuje sa aj tlak v močovom mechúre. Ten na to reaguje postupným zosilňovaním svoje steny. V krajnom prípade môže zväčšená prostata močovú trubicu zablokovať a muž nie je schopný sa vymočiť - to sa nazýva zástavou močenie.

Management liečby záleží na problémoch, ktoré pacient má. Vždy sa jedná o liečbu dlhodobú, často doživotnú. Pacient je pozorne sledovaný. Liečba pomocou liekov je určená pre pacientov s miernymi až strednými ťažkosťami. Liečba liekmi nie je vhodná u pacientov s opakovanými zástavami močenie, opakovanými infekciami močových ciest, kamene v močovom mechúre, pri zlyhávaní obličiek alebo krvácanie do moču. V týchto prípadoch sa zväčšenie prostaty riešia operácií. Najčastejšie užívanými liekmi u BPH sú alfablokátory (tamsulozín, sidolosin, doxazosín, alfuzosín, terazosín). Ich účinok je založený na uvoľnenie napätia hladkej svaloviny prostaty a hrdla močového mechúra. Pretože sú podobné typy hladkých svalov aj inde v tele (najmä v cievach), môže užívanie alfa-blokátorov tiež znižovať tlak krvi. Typ alfa-blokátora je nutné voliť s ohľadom na ďalšie lieky znižujúce krvný tlak. Ďalšími lieky používanými na liečbu BPH sú inhibítory 5-alfa-reduktázy (finasterid, dutasterid), zabraňujú premene testosterónu na dihydrotesrosteron, ktorý je zodpovedný za nárast veľkosti prostaty. Inhibítory 5-alfa-reduktázy a alfa-blokátory sa môžu kombinovať. Užívajú sa aj liečivá z bylín (Serenoa repens, Pygeum africanum, Urtica dioica atď.). Pri nedostatočnom účinku liečiv či pri tzv. absolútnej indikácii (vážne komplikácie) sa pristupuje k operatívnemu riešeniu. Medzi vážne komplikácie sa radia opakované zástavy močenie, opakované krvácanie do moču, hromadenie moču v obličkách, zlyhávanie obličiek, opakované infekcie močových ciest, zväčšujúca sa zvyšný objem moču v mechúre po vymočení, kamene v močovom mechúre.

Ideálna operačná liečba by mala viesť k zvýšeniu prietoku moču na normálnu hodnotu a na zmiernenie príznakov, musí byť bezpečná, s krátkodobou hospitalizáciou, s minimálnym rizikom komplikácií umožňujúce čo najkratšiu rekonvalescenciu. Operačné metódy majú za cieľ zmenšenie masy prostaty, alebo jej úplného odstránenia. Medzi operačné metódy patrí odstránenie časti prostaty cez močovú trubicu zvnútra - transuretrálna resekcia prostaty (TURP). Používa sa laser alebo kauterizačna slučka. Ďalej sem patria narezanie hrdla močového mechúra - transretrální incízie prostaty (TUIP), v oblasti hrdla močového mechúra sa vykoná iba jeden alebo dva hlboké zárezy, uvoľní sa tak hrdlo močového mechúra a zníži sa tlak na močovú trubicu. Prostata sa iba nareže, ale neodstraňuje. V prípade tzv. otvorenej operácie sa používajú dva prístupy: - transvesikální cez močový mechúr, alebo retropubická prostatektómia prístupom za zadnou stenou močového mechúra. Sú vyhradené pre odňatia značnej časti prostaty. Ďalšími možnosťami sú laserové operácie prostaty alebo zavedenie stentu do prostatickej časti močovej trubice. Medzi experimentálne metódy patrí injekcie botulotoxínu do prostaty alebo injekcie alkoholového roztoku do prostaty.

C. Karcinóm prostaty


Karcinóm prostaty je zhubné nádorové ochorenie časti mužského pohlavného ústrojenstva. Vyvíja sa zvyčajne v periférnej zóne prostaty, kde svojím uložením z počiatku nerobí žiadne problémy. Jednou z príčin, ktoré sa podieľajú na vzniku karcinómu prostaty, je "nerovnováha" mužského pohlavného hormónu testosterónu, ktorý sa tvorí v semenníkoch. Karcinóm môže vzniknúť u každého muža, ktorý má aktívnu produkciu pohlavných hormónov, resp. testosterónu. Ochorenia sú ušetrení jedinci, ktorým boli odstránené semenníky pred začiatkom puberty. Prvé príznaky sa objavia, až sa nádor postupne zväčší do veľkosti, kedy začne utláčať močovú trubicu alebo pri prerastaniu nádoru do spodiny močového mechúra. Klinické ťažkosti pri karcinóme prostaty sa môžu prejaviť až v čase, keď nádorové bunky už vytvorili metastázy v kostiach, ktoré sú mnohokrát prvými známkami ochorenia. Nádor metastázuje do regionálnych uzlín v malej panvy, krvnou cestou vytvára metastázy v kostiach panvy, chrbtice a hrudného koša. Lokálne môže prerastať do spodiny močového mechúra a do rekta.

3. KARCINÓM PROSTATY

A. Epidemiológia, rizikové faktory


Karcinóm prostaty (KP) je celosvetovo veľmi rozšírené ochorenie s rastúcim počtom novo zachytených prípadov. Podľa štatistických údajov patrí KP medzi najčastejšie nádorové ochorenia mužov. Táto situácia je v Českej republike obdobná. Za posledných 20 rokov sa výskyt KP v ČR takmer strojnásobil. Možno očakávať, že starnutím populácie bude tento trend stále rásť. Úmrtnosť je ale skoro trikrát nižšia. Tento rozdiel je daný predovšetkým zavedením vyšetrenia prostatického špecifického antigénu (PSA) v rámci preventívnych prehliadok u praktického lekára a tiež modernou liečbou KP. Incidencia KP narastá s vekom. Medzi 40-50 rokom života je výskyt KP nízky, s postupujúcimi rokmi sa výskyt KP zvyšuje. Uvádza sa, že u mužov okolo 80 rokov veku nájdeme KP takmer v 90 %. V ranom štádiu prebieha často bezpríznakovo alebo sú jeho prejavy zo začiatku mierne a pacient im nevenuje pozornosť (ťažkosti s močením, atď.) Ak je KP objavený včas máva dobrú prognózu. Najčastejšie sa jedná o adenokarcinóm prostaty (hormonálne závislý KP).

Medzi rizikové faktory vzniku KP radíme na prvé miesto vek. Ako už bolo spomenuté vyššie riziko výskytu KP stúpa s vekom. Svoju úlohu hrá aj tu dedičnosť. Ak je chorobou postihnutý jeden priamy príbuzný riziko vzniku KP je dvojnásobné. Čím viac príbuzných s KP, tým sa riziko vzniku choroby násobí. Uvádza sa tiež súvislosť s expresiou génu BRCA 1 a BRCA 2. Ďalším preukázaným rizikovým faktorom pre vznik KP je rasová príslušnosť. Najviac je postihnutí Afroameričania, kde je KP diagnostikovaný až dvakrát častejšie ako u bielych mužov. V Ázii je výskyt výrazne nižší, v Číne a v Japonsku najnižší. Stredoeurópan ochorie asi trikrát častejšie ako Japonec. Z Európanov majú najčastejšie sa vyskytujúce nádory prostaty Škandinávci, tí sú často nositeľmi aj agresívnejších foriem nádorov. Čo sa týka stravy a životného štýlu, tak vyšší výskyt KP je u mužov, ktorí konzumujú viac živočíšnych tukov a mäsa. Štúdie u prisťahovalcov z Japonska preukázali, že rodení Japonci majú nižšie riziko klinicky významného karcinómu prostaty, prvá generácia Japonec - Američan má strednú riziko a ďalšie generácie majú riziko porovnateľné s populáciou v USA. Presné vysvetlenie možnej súvislosti medzi vznikom karcinómu prostaty a obsahom tuku v potrave neexistuje. Zvýšený príjem ovocia a zeleniny je v niektorých štúdiách spájaný so zníženým rizikom výskytu KP.

B. Príznaky


Karcinóm prostaty v skorom štádiu nemá žiadne príznaky, zvyčajne sa zistí náhodne na základe zvýšenej hladiny PSA v krvi. Najčastejšími príznakmi sú problémy pri močení, tie možno len veľmi ťažko odlíšiť od tých pri BPH. Medzi známky KP patrí časté močenie v noci (noktúria), cez deň (polakizúria), nutkanie na močenie (urgencia), zdĺhavé močenie, prerušované močenie, únik moču po vymočení, slabý prúd alebo sťažené močenie (dyzúria) / ťažký začiatok močenia, zástava močenie, bolesť alebo pálenie pri močení alebo pocit nedostatočného vyprázdnenia mechúra. Krv v moči alebo spermatu či bolestivá ejakulácia môže značiť prerastaniu nádoru do semenných vačkov, ťažké vyprázdňovanie stolice môže značiť prerastaniu do konečníka, porucha obličiek, hromadenie moču v horných močových cestách môže značiť prerastaniu do mechúra a močovodov. Vždy je nutné urologické vyšetrenie. Príznaky, ktoré môžu ukazovať na pokročilý KP alebo jeho metastázy v kostiach sú: trvalá bolesť v bokoch / bedrách alebo v chrbte, úbytok hmotnosti, celková slabosť, bledosť, anémia a opuchy dolných končatín. Lokalizované ochorenia je ohraničené na žľazu. O lokálne pokročilom karcinóme hovoríme pri prerastaniu do okolitých štruktúr (napr. semenné vačky). Diseminovaný karcinóm je predstavovaný uzlinovým alebo vzdialenými metastázami, z ktorých najčastejšie sú metastázy kostí.

C. Diagnostika (skríning, detekcia, vyšetrovacie metódy)


Indikácie na stanovenie diagnózy by mali byť v súlade s kvalitou života chorých a očakávaným prežitím. Výber diagnostických metód má zodpovedať našim možnostiam následného liečebného ovplyvnenia priebehu nádorového ochorenia.

- Celkové fyzikálne vyšetrenie
- Vyšetrenie per rektum (DRE-DRV) - u malých karcinómov nie je preukázateľné, u pokročilých nádorov sa hodnotí rozsah postihnutia           podľa zmien konzistencie žľazy, jej ohraničenie, hladkosti povrchu, pohyblivosti voči okoliu.
- Stanovenie nádorových markerov - PSA, v intervale hodnôt 3,5 - 20 ng / ml, doplnenie hodnôt free PSA a ďalších (total PSA, ..)
- Transabdominálna ultrasonografia
- Transrektálna ultrasonografia
- Biopsia prostaty, ktorá je pre stanovenie diagnózy nevyhnutná
- CT či MRI majú význam pri posúdení rozsahu primárneho nádoru pre plánovanie rádioterapie
- Scintigrafia skeletu pre posúdenie metastáz v kostiach
- CT mozgu a ďalších orgánov, pri podozrení na metastázy

D. Klasifikácia


Zhrnutie nálezov diagnostických vyšetrení sa vyjadruje pomocou TNM klasifikácie. Stanovenie rozsahu postihnutia nádorom a stupňa bunkovej diferenciácie sú základom pre výber liečebné metódy.

TMN Klasifikácia:
T - Primárny nádor
TX primárny nádor nemožno hodnotiť
T0 bez známok primárneho nádoru
T1 nádor nezistiteľný klinicky, palpačne,
ani zobrazovacími vyšetrovacími metódami
T1a nádor zistený náhodne histologicky v 5 % alebo mene resekovaného tkaniva
T1b nádor zistený náhodne histologicky vo viacej ako 5 % resekovaného tkaniva
T1c nádor zistený pri punkční biopsii (napr.: pri zvýšenom PSA)
T2 nádor obmedzený na prostatu
T2a nádor infiltruje jeden lalok
T2b nádor infiltruje obaja laloky
T3 nádor sa šíri cez puzdro prostaty
T3a extrakapsulárne šírení (jednostranné nebo obojstranné)
T3b nádor infiltruje semenný vačok(y)
T4 nádor je fixovaný alebo sa šíri do okolitých štruktúr (okrem semenných váčkov): hrdla mechúra, vonkajšieho sfinkteru, rekta, levátorů a/alebo steny panvovej
N - Regionálne uzliny
NX regionálnych uzlinách nemožno hodnotiť
N0 v regionálnych dutinách nie sú metastázy
N1 metastázy v regionálnych uzlinách
M - Vzdialené metastázy
MX vzdialené metastázy nemožno hodnotiť
M0 nie sú vzdialené metastázy
M1 vzdialené metastázy
M1a lymfatické uzliny okrem regionálnych
M1b kosti
M1c iné lokalizácie
G - Histopatologický grading
GX grade nemožno hodnotiť
G1 dobre diferencovaný (mierna anaplázia)
G2 stredne dobrá diferenciacia (stredná anaplázia)
G3-4 zle diferencovaný nebo nediferencovaný (výrazná anaplazia)

Gleasonovo skóre (GS) je dané súčtom dvoch najvýznamnejších stupňov diferenciácie nádoru (G). GS väčší ako 7 je považované za veľmi rizikové a je spojené s výrazne horšie prognózou pacienta.

Rozdelení podľa štádií
Štádium I T1a N0 M0 GI
T1a N0 M0 G2, G3-4
T1b N0 M0 akékoľvek G
Štádium II T1c N0 M0 akékoľvek G
T1 N0 M0 akékoľvek G
T2 N0 M0 akékoľvek G
Štádium III T3 N0 M0 akékoľvek G
T4 N0 M0 akékoľvek G
Štádium IV akékoľvek T N1 M0 akékoľvek G
akejkoľvek T akékoľvek N M1 akékoľvek G

Definícia rizikových skupín pacientov s karcinómom prostaty

Riziková skupina                                                                                                                    Charakteristika skupiny
Nízke riziko T1-2a a GS 2-6 a PSA <10 ng/ml
Stredné riziko T2b-T2c alebo GS 7 alebo PSA 10-20 ng/ml
Vysoké riziko T3a-3b alebo GS 8-10 alebo PSA >20 ng/ml
Veľmi vysoké riziko T3c-T4 alebo N1-3 alebo M1

D. Liečba


Liečba karcinómu prostaty závisí od rozsahu ochorenia, tj. na veľkosti a umiestnenia (lokalite) nádorového ložiska, do akej miery je ochorenie pokročilé, ak sú potvrdené metastázy nádorových buniek, a tiež na veku a celkovom stave chorého. Štandardom je v súčasnej dobe liečba chirurgická, rádioterapia a hormonálna liečba. Chemoterapia je využívaná najmä u pacientov s hormonálne nezávislým karcinómom. Rozhodnutie o spôsobe liečby je súhrnom viacerých faktorov. Vychádza z pravdepodobné dĺžky života pacienta a z biologickej agresivity nádoru. Tá sa odhaduje z hodnôt a kinetiky PSA a ďalších nádorových markerov, z prítomnosti anaplazie a z hodnôt GS. Lekár navrhne liečbu, ale určujúci je súhlas poučeného pacienta.

Typy liečby:

- Chirurgická liečba - Radikálna prostatektómia, transuretálna resekcia prostaty
- Rádioterapia
- Watchful waiting (starostlivé sledovanie, aktívne sledovanie)
- Hormonálna liečba (vrátane orchiektómia (kastrácia)
- Liečba bisfosfonáty (u kostných metastáz)
- Chemoterapia

F. Prognóza


Prognóza vychádza z rozsahu nádoru, typu nádoru a jeho agresivity a pravdepodobné dĺžky života pacienta. Stanovenie stupňa závažnosti KP súvisí s prognózou pred kritériami a s rozhodnutím, ktorých pacientovi indikovať k radikálnej liečbe a ktorých liečiť paliatívne či symptomaticky bez rizika podcenenie choroby. Medzi prognostická kritériá patria: Gleasonovo skóre (GS), vstupná hladina PSA, objem nádoru, prítomnosť metastáz, chromozomálna ploidita nádoru. Stredná doba do progresie KP, kedy je zasiahnutý jeden alebo oba laloky, a nie sú prítomné metastázy, pri obyčajnom sledovaní bez terapie je cca 13 rokov, do smrti pacienta cca 15 rokov. Dlhodobé prežitie pacientov je závislé na prognostických faktoroch, spôsobu vedenia liečby a na hľadisku kvality života pacienta. Prognóza sarkómov prostaty je nepriaznivá.

1. Urban M: Onemocnění prostaty není jen výsadou mužů vyššího věku!. Březen 2003, www.zdrav.cz
2. Prostatitida a infekce močového traktu u mužů. Medicína 1999, 6/VI; 9- 10 (www.zdrava-rodina.cz)
3. Weiss P. a kol.: Sexuologie, Praha:Grada, 2010, ISBN 978-80-247-2492-8, s.47
4. Kotlář M.: Hyperplazie prostaty u mladších mužů – diagnostické a léčebné možnosti, 2003, www.edukafarm.cz
5. Modrá kniha České onkologické společnosti, 21. aktualizace, platná od 1.9.2015, s. 125-129, www.linkos.cz
6. www.svod.cz
7. www.uzis.cz
8. www.uroweb.cz
9. www.cus.cz
10. www.mojeprostata.cz
11. www.tribune.cz
12. https://www.mou.cz/diagnozy#dept85-9
13. http://www.prostata.nadory.cz/
14. http://www.koc.cz/pro-lekare/prehled-diagnoz-mkn-10/
15. NesvadbaM., a kol.: Základní problematika vyšetření benigní hyperplazie prostaty v ordinaci praktického lékaře, Med pro praxi 2010; 7 (6a 7): 270-273
16. Belej K.: Současné pohledy na diagnostiku a léčbu onemocnění prostaty. Med praxi 2012;9 (12):489-495
17. Nesvadba M: Karcinom prostaty z pohledu praktického lékaře. Med, praxi 2014;11(6):254-256
18. Hes O., Hora M.: Současný pohled na grading karcinomu prostaty: Modifikace Gleasonova systému dle ISUP 2005 – přehled. Česká urologie 2007; 11 (2):112-114
19. Lukeš M., Heráček J.: Benigní hyperplazie prostaty – kombinovaná léčba alfablokátory a inhibitory 5-alfa reduktázy. Urolog. Pro praxi, 2009; 10(5): 279-281
20. Belej K.: Prostatický syndrom – bakteriální záněty. Urolog pro praxi, 2007;3: 113-118
21. Balík M., Broďák M: Lokalizovaný karcinom prostaty – diagnostika a léčba. Urol proaxi, 2011;12 (2):105-110

  Back to Top